Schody lietadla

 Vždy som chcela napísať knihu. Obsah ešte presne neviem, ale názov už mám.

Volala by sa – Môj život sa odohráva na letisku. Určite aj vy poznáte momenty v živote, keď sa zastavíte, hodnotíte, rekapitulujete, v myšlienkach sa vraciate, čo bolo a čo mohlo byť, chcete buď čas vrátiť späť alebo sa zmierujete so situáciou. Okrem týchto momentov, prechádzame inými životnými fázami, ktoré nám akoby prekĺznu cez prsty, vstávame a chodíme do práce, staráme sa o maličkosti dňa a opäť si líhame neuvedomujúc si, čo pri tom všetkom prežívame, cítime, myslíme.

Pre mňa sú momentami hodnotenia, keď si uvedomujem, kde v živote smerujem, práve letiská. Keď nastupujem a zostupujem po malých schodíkoch vedúcich z lietadla ocitnúc sa vždy v novej krajine, keď si obzerám architektúru letiska, ktorá ako prvá odzrkadľuje mentalitu národa krajiny, v ktorej budem tráviť určitý čas svojho života.

Presne na týchto schodoch vedúcich z lietadla hodnotím, rekapitulujem, uzatváram určitú kapitolu a otváram novú, teším sa z dosiahnutých úspechov, pripravujem sa na nové výzvy, teším sa, smútim, žiarim eufóriou alebo plačem. Na schodoch vedúcich z lietadla žijem. Je to zaujímavé pomyslíte si,  veď tieto schody sú také krátke. Čo sa dá stihnúť za pár sekúnd, keď sa človek musí ešte sústrediť na všetkých ľudí okolo, na plačúce deti nevyspaté po náročnej ceste, na rozhovory zaľúbencov, ktorí prišli do danej krajiny tráviť svoje medové týždne, na príručnú batožinu držiac v jednej ruke a dáždnik v druhej. Presne v tejto chvíli sa dá stihnúť žiť, cítiť, modliť sa, premýšlať. A čím viacej lietate, tým viac si túto chvíľu môžete natrénovať a tešiť sa z nej. Je to symbol konca niečoho a začiatok niečoho iného. Je to čas na zmenu, zmenu, ktorá občerstvuje, dinamizuje naše životné cesty, mení priority, vyvoláva túžby, napĺňa sny.

Schody vedúce z lietadla. Také jednoduché a predsa také čarovné.

Presne ako my. Ako naše životy. Ako naše dni, z ktorých niekoré prehrmia ako divoká voda, ktorá sa vlieva do pokojného oceána a prichádza v podobe tichých dní, ktoré označujeme ako všedné aj napriek tomu, že sa v nich nachádza milión malých farebných rybičiek, maličkostí, ktoré potešujú dušu a nútia nás ísť za dobrom, láskou, za určitých zmyslom.

Schody vedúce z lietadla znamenajú pre mňa veľa. Verím, že každý z nás také schody má. Že každý z nás má miesta, kde sa zastaví, že každý z nas potrebuje chvíle, keď sa chce zamysieť, rekapitulovať a tešiť sa z nových príležitostí.

Pre mňa sú to schody lietadla, pre vás to však môže byť niečo celkom iné. Možno dvere vášho domu, ktoré denne otvárate a zatvárate, keď vchádzate do nového dňa ako symbol nového začiatku. Možno pohľad na váš mobil, keď si v zozname prejdete desiatky vašich kontaktov, mysliac na to, koľkým ľuďom vo vašom okolí na vás záleží, či si jednoducho uvedomujúc, koľko ľudí na svete nemá privilégium vlastniť mobil z rôznych dôvodov.

Miest sa nájde veľa, príležitostí je neúrekom. Čas a miesto pre seba si musíme nájsť všetci. Skutočne všetci. Myšlienky nepotrebujú veľa času, prúdia rýchlejšie ako svetlo, no my často nemáme čas na svetlo v našich životoch.

Keď nabudúce budete schádzať zo schodov vedúcich z lietadla, chcela by som vedieť, čo sa odohráva vo vašich hlavách.